Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Jedného dňa...

2. 11. 2009
Je krásny deň, kráčam po vode, slnko hreje, som v pohode. Nikde ani mráčik, obloha modrá, dokážem to, viem aká si dobrá. Fúka svieži vánok, koruny stromov mi kývajú, vidím Ťa, Tvoje oči sa na mňa dívajú. Zo zeme sála teplo, je nádherne, nie je horúco, ale príjemne. Lúka je plná kvetov, motýle lietajú, bežím k Tebe, Tvoje ústa ma volajú. Už Ťa držím v náručí, celú Ťa bozkávam, som šťastný, lásku Ti vyznávam. Nie je to sen, všetko sa to stane, budem bojovať, kým ma smrť dostane. Prečo to robím, prečo Ti píšem básne, tvrdím, že Ťa milujem a hovorím aby si sa mala krásne? Pýtaš sa prečo práve Ty, odkiaľ viem, že si tá pravá, čo keď ma osud klame a život sa so mnou zahráva? Verím, zo srdca mi to ide, možno nie hneď, ale náš čas raz určite príde.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.