Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Byť sam a slobodny a žit bez lasky?

2. 11. 2009
Byť sám, sám slobodný, stavať hrádze s chladným ránom, jak vták lietať v povetrí, byť jak bobor nezbedný, lev čo je sám sebe pánom, pyšný keď korisť zavetrí. No žiť bez lásky ? Nechať dušu trpieť ďalej, až kým žiaľom neskoná ? Klásť si prázdne otázky o dráme nami hranej a čakať kým padne opona ? Len jednu malú chvíľu, zrak očí ulpel na nej a v mysli padal vodopád. Nie, nevidel som vílu, zelených stromov alej, no nemohol som odolať. Jak rána nádherné jej oči lunou žiarili a do vlasov dúha padala. Vzplanuly túžby plamenné, sny o láske sa zrodili a duša srdcom šťastie hľadala. Túžiť len po kráse? Nie. Milovať škrupinu pozlátenú, keď jadro je zdrojom života ? Srdcom podať hlásenie, samote ukázať hlavu odvrátenú a navždy zabudnúť, čo je clivota. Milovať blankyt modrých očí a básniť o krásnom zjavení, no mať stále na pamäti, že zem sa okolo slnka točí, že láska v srdci pramení, že dušou, sme krehké deti...
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.