Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


martin a monika

2. 11. 2009
Dievča uteká do veľkej tmavej uličky.V tú chvíľu je jej všetko jedno.Po chvíli sa zastaví a slzy sa jej kotúľajú po líciach.Neskôr dôjde na miesto , kde chodí každý deň.Svietia tam svetielka, sú to sviečky.Áno, je to cintorín.Vkročí cez veľkú tmavú bránu...som na mieste.Spadne na kolená k hrobu a plače.Tam sa vždy vie vyrozprávať, čo sa stalo, čo za deň prežila, ako sa cíti.Ľahne si vedľa hrobu zničená a spomína čo prežili a čo sa stalo ten osudný deň. Volá sa Monika, jej obľúbená farba je čierna, takže na sebe mala aj čierne veci.Vlasy mala tmavo-hnedé, samozrejme aj s ofinkou.Oči mala modro-zelené, viac modré.Bola v škole ako každý jeden deň.Sedela na svojom obľúbenom mieste.Bol to kút...Či je to na chodbe alebo v triede, vždy sedela v kúte.Cez prestávku vyšla na chodbu a usadila sa v kúte.Všetci čo išli okolo sa na ňu pozerali a smiali sa jej... Započítavam hlas... Srdce, láska, ľad Raz prišiel k nej veľmi sympatický chlapec.Dievča trošku pozdvihlo hlavu a pomaly si ho obzerá.Mal čierne gate, čierne tričko.Zdvihla hlavu a zahľadela sa mu na tvár.Mal krásne plné pery a ešte krajšie veľké, hnedé, temné oči z ktorých vyžaroval strach.Síce mu cez ofinku ani oči neboli vidno.Teda bolo mu vidno len jedno oko, ktoré ju veľmi zaujalo.Volal sa Martin...Ahoj ja som Martin, pousmeje sa.Hmm Cau ja som Monika.Martin si k nej sadne a začnú sa spoznávať a zisťujú, že majú strašne veľa vecí spoločné.Cez každú prestávku sedeli v kúte.Každý deň boli spolu vonku.Cítili sa pri sebe tak bezpečne a šťastne.Konečne boli obidvaja šťastní... Bol deň ako každý iný.Zase boli spolu vonku.Už sa lúčili.Bolo veľa hodín a oni sa museli rozlúčiť.Ich rozlúčenie vždy bolo také, ako keby bolo posledné.Dali si pusu a ukončili to slovkom \"Ľúbim Ťa\". Ich cesty sa rozchádzali, ešte posledný krát podanie ruky, zakývanie a slovko \"Ahoj\". Ona kráčala a prechádzala cez cestu.Zrazu auto prešlo na červenú a rútilo sa presne na Moniku.Maťo sa ešte otočil a ako videl, že sa na Moniku rúti auto, rozutekal sa za ňou.Zakričal na ňu no márne.Odstrčil ju a Monika padla na zem.Otočí sa a vidí ako na zemi leží Maťo.Podíde k nemu a chytí ho do náruče.\"Maťko, ty si mi zachránil život, ja ťa tak ľúbim a ďakujem\".Maťo neodpovedá..Monika:Maťo? Maťo?... Pozrie sa na ruky a vidí okolo nich samú krv.To auto ho prešlo!..Hneď zavolala sanitku, kričala ako len vládala o pomoc.Plače a Maťo jej umiera v náručí.Maťo jej ešte stihne povedať posledné slová, že je rád, že ju zachránil ako by mala umrieť.Posledné slovo znelo: \"Ľúbim ťa a nikdy neprestanem\". Nezabudni...a zavrel oči.Umrel... Prišla sanitka, ale už je neskoro.Monika nevedela prestať plakať, nechcela ho pustiť z náručia..odvtedy je Monika ako telo bez duše.Odišiel predsa kúsok z nej.Sľúbila, že ho nikdy neopustí.Od toho dňa je pri tom hrobe stále, každý deň...Už nevládze.Leží pri hrobe a plače. Prečo sa to muselo stať, keď som to už konečne našla? Začala som mať rada svoj život s tebou.Potom vytiahla z vačku žiletku.Bola to jej posledná nádej ako byť zase s ním.Oslobodí ju to a konečne budú zasa spolu.Už naveky.Z jej ruky vyteká teplý prúd krvi.Je slabá, už nevládze.Umiera, ale teší sa.Zase ho zbadá a budu spolu šťastí... ako na začiatku.Už je to správna chvíľa.Oči sa jej zatvárajú. Ľúbim Ťa a už idem za tebou...umrela, vykrvácala...a už sú spolu
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.