celkom pekne
2. 11. 2009
Píšem Ti už aspoň milión krát a viem, že odpoveď nikdy nedostanem, ale ja stále dúfam, že raz sa to skončí a ja Ťa opäť uvidím. Predstavujem si, že všetko bude tak ako predtým, predtým ako sa to stalo. Píšem Ti aj keď veľmi dobre viem, že list nikdy nedostaneš, ale v mojej mysli ho dostaneš a preto sa teším ako ho budeš čítať a moje uši zachytia tvoj prekrásny smiech. Ja viem, myslíš si, že som blázon a možno máš aj pravdu, ale na druhej strane povedz mi Ty by si sa nezbláznila od toľkej samoty ? Odkedy som sám neustále myslím na teba, vlastne na nás dvoch ako sa milujeme, ako sa smejeme, ako plačeme a všetky tie veci čo sa normálne robia a výsledkom všetkého je šťastie oboch. Áno pochopil som to aj ja, hoci pred niekoľkými rokmi by som sa tomu vysmial, ale teraz viem o čom to vlastne je.
Som smutný a som sám, niekedy som bol sám celkom rád, ale teraz už niesom. Niesom pretože mi začalo všetko chýbať, chýbajú mi tvoje dotyky, tvoj úsmev, tvoj hlas vlastne mi chýbaš úplne celá. Máš pravdu možno som trochu sentimentálny, ale povedz kto by nebol po toľkých rokoch samoty.
Rokoch, „čo je to vlastne rok ?“, definíciu poznám veľmi dobre, ale tu kde som teraz stráca význam, pretože tu nieje Slnko, pretože tu nieje Zem, pretože tu kde som nieje vôbec nič a ja sa z toho asi zbláznim, ak som sa ešte nezbláznil.
Ale prečo Ti to vlastne rozprávam aj tak Ti to je jedno, Ty si tam ja som Tu. Veď vlastne ani neviem či vôbec ešte žiješ. Je mi zle, veľmi zle neviem čo mám robiť som tak sám, zo začiatku po tej nehode keď všetci zahynuli som myslel, že zomriem, ale nezomrel som iba som na niekoľko dní upadol do letargie na šťastie autopilot kozmickej lodi funguje bezchybne a preto som prežil. Niekedy neviem prečo, ale dúfam, že raz to zistím a všetko sa skončí ako v dobrom filme. Prepáč mi tie bludy určite sa nudíš, ale ja sa musím vyrozprávať, tu ma nikto nepočúva raz som hodinu rozprával kapitánovi o tebe, povedal som mu, že keď sa vrátime tak sa vezmeme a budeme spolu šťastne žiť. Už sa nikdy nebudeme hádať a budeme mať deti z ktorých vychováme statočných a hrdých občanov impéria. No a potom som sa ho spýtal, že či aj on má rodinu, neodpovedal mi a vzápätí ma napadlo, že kapitán je mŕtvy a ja som tu úplne sám. Preto som Ti začal písať listy mám ich tu aspoň 3000, ja viem, že za 16 rokov je to málo, ale pokiaľ som si uvedomil, že si mi zostala iba ty, prešlo niekoľko rokov počas ktorých všetci na palube mlčali a ležali v hybernátoroch ako mŕtvoly. Neviem prečo sa nechcú rozprávať niekedy som ich už chcel zabiť, ale potom som si povedal kašlem na nich. Nebudem ich predsa zabíjať, ešte budem mať opletačky s políciou a to vôbec nepotrebujem
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.