Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


prosim odpust mi to

2. 11. 2009
Všetko sa začalo v roku 2006. Zoznámila som sa s jedným neuveriteľným chalanom. Volal sa Ondrej. Odohralo sa to v našej štvrti. Prišiel za mnou aj s kamarátmi a prehodili sme spolu slovo, dve. Nakoniec jeho kamaráti odišli za mojimi kamarátkami a ja som s ním zostala sama.Bol veľmi milý a začal sa mi páčiť. Dlho sa však nezdržal, no predtým ako odišiel sme si vymenili telefónne čísla. O deň na to ma prezvonil. Potom druhý krát a tretí. Celý deň sme sa prezváňali, stretávali sme sa každý víkend, pretože cez týždeň sme mali obaja školu, takže to nešlo.Raz mi napísal smsku, či by som s ním nechcela chodiť. Bola to nádherná smska a tak som mu hneď na to odpísala, že áno. Myslela som si, že nás vzťah je nakrajší a nikto na nás nemá. Spolu sme sa zabávali, ale aj rozprávali o vážnych veciach. Raz mi dal svoju šiltovku a neskôr sme na ňu obaja zabudli a tak zostala u neho.Na moje narodeniny mi dal krásnu fotku nás oboch, ktorú obklopoval nádherný rám. Ja som mu zase na oplátku dala plyšového macka celého oblepeného našimi fotkami. Práve v ten večer som mala ísť po prvýkrát tam, kde býva. Išla som tam s mojimi kamarátkami. Keď sme tak prišli, nálada tam bola akási rušná. Stretla som sa s Ondrejovými kamarátmi, ale jeho som nikde nevidela. Nakoniec mi jeden z nich povedal, že Ondrej je s nejakým dievčaťom neďaleko jednej malej krčmy. Neverila som a tak som sa tam šla pozrieť. Naozaj tam bol. Slzy sa mi tisli do očí. V tom ma uvidel a ja som sa rozbehla preč.Utekal za mnou ale ja som ho nechcela ani vidieť. Snažil sa mi niečo vysvetliť, ale ja som nič nechcela počuť. Stačilo mi to, čo som videla. Kričala som na neho, že už ho nikdy viac nechcem vidieť. V tej chvíli som chcela zomrieť. On mi vravel, že to nie je tak ako sa to zdá a že ľúbi len mňa. Ja som sa v tej chvíli snažila prebehnúť cez cestu, za ktorou boli moje kamarátky. Chcela som ísť s nimi domov. No ako som prebiehala, zrazu sa na mňa spoza veľkej tmy vyrútilo auto. Ja som sa v tej chvíli nedokázala ani pohnúť. Bola som akoby prikovaná. Ondrej na mňa zakričal POZOR no už bolo neskoro. Auto bolo tesne pri mne a nedokázalo to ubrzdiť. V tej chvíli sa Ondrej vrhol ku mne a odsotil ma na druhú stranu cesty. Práve vtedy auto vrazilo do neho z celej sily. Keď som sa spamätala, rýchlo som sa za ním vrhla a so mnou aj všetky kámošky a kámoši. Začala som plakať a kamarát rýchlo volal záchranku. Bolo však príliš neskoro. Ondrej bol na mieste mŕtvy. Bola som v šoku. Nevedela som, čo mám urobiť. Veľmi ma to dostalo. Veľmi to bolelo a ešte stále bolí. Nakoniec som sa dozvedela, že to dievča, s ktorým Ondrej bol pred jeho smrťou bola jeho sesternica a on ju bral ako svoju najlepšiu kamarátku. Rozprávali sa o mne a ja som bola natoľko slepá, že som mu nedôverovala. Odvtedy chodím každý víkend k jeho hrobu a modlím sa za to, aby mi dokázal odpustiť.
 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.